Všetci vnímame svet okolo seba. Ale každý z nás zachytí iba to, čo je náš rozum ochotný prijať. Len to, čo sme schopní pochopiť. Je to pekné alebo škaredé? Ťažko povedať.

Dizajnové schodisko v umeleckej škole – dizajn Tetrarc – demilked.com
Krása a umenie sa nevnucujú. Umenie sa vníma. Umenie prejavuje indivíduum a interpersonálnu komunikáciu. Krása je nemerateľná. Nepredvítateľná u jedinca. Každý má právo čítať krásu inak. Každý z nás má iné duševné portfólio. Bodka.
Prečo je dizajn v našom bytí nezastupiteľný? Potrebujeme ho? Potrebujeme vôbec „pekné“ veci? Keby sme ich nepotrebovali, prečo ich vytvárame? Umenie posúva ľudskú civilizáciu za hranice základných živočíšnych prejavov. Je to forma odlíšenia sa od ostatného sveta. Umenie rozširuje hranice predstavivosti.
Tak prečo potrebujeme dávať úžitkovej funkcii vyššiu estetickú hodnotu? Lebo spríjemňuje používanie bežných predmetov a rozvíja fantáziu? Určite. V každej ľudskej bytosti je inštinktívny záujem o tvar a záľuba pre vyzdobovanie. Akákoľvek hmota u nás podnecuje spontánnu túžbu modelovať, premieňať, poznačiť ju svojou osobitosťou. Sme umelcami, ktorí zhmotňujú do predmetov svojho bytia vlastné prežité skúsenosti a požiadavky – originalitu nám vlastnú a vôľu odlišovať sa. Hľadanie nápadu pre návrh akéhokoľvek dizajnu je záležitosť všetkých našich zmyslov, nielen konkrétnej aktivity. A tu sme opäť pri otvorenej mysli. Predstavivosť je dôležitejšia než znalosť. „Znalosti sú obmedzené, predstavivosť obklopuje celý svet.“ (Albert Einstein)

Dizajnové schodisko v umeleckej škole – dizajn Tetrarc - demilked.com
Dizajnový výrobok je umelecké dielo. Nie je v protiklade s materiálnou a úžitkovou hodnotou predmetu a už vôbec ich nevylučuje. Dizajn so svojou myšlienkou je v každom detaile výrobku, v jeho línii, obryse, tvare, štruktúre a v materiáli. Je to osobité dielo s osobitým cieľom. Dizajnom evokujeme náš vzťah k veciam pozemským i nadzemským, k myšlienkovým kritériám a postojom. Všetko tkvie vo filozofickej rovine výpovede. Dizajnom môžeme zdôrazniť postoj k náboženstvu, k filozofii doby, môžeme zosmiešňovať seba samých, môžeme vyzdvihovať veci pozemské i nadpozemské, môžeme komunikovať neverbálne o veciach, ktoré nás provokujú, trápia a možno obmedzujú. Je neuveriteľné, ako ťažko si pripúšťame, že dizajnom posúvame hranice vnímania, ale aj spoločenských konvencií niekam ďalej. A možno to je to, čoho sa bojíme pri posudzovaní výtvarného aspektu nášho bytia. Takisto ako má architekt cit a neuveriteľnú vôľu posunúť zaužívané konvencie do hraničných polôh, tak dizajn úžitkového umenia hľadá vyjadrovacie prostriedky na prekonanie prahovej citlivosti užívateľa do roviny „radosti a spokojnosti“.
Súčasný človek je v neustálom strese a jeho psychika si potrebuje vykompenzovať tieto pocity pocitmi ukľudňujúcimi, príjemnými. A čo v nás vzbudzuje takéto pocity? Okrem uspokojovania základných fyziologických potrieb? Krása a umenie. Človek počúva hudbu, lebo sa vďaka nej cíti príjemne, chodí do divadla, do kina, tancuje, spieva, aby sa cítil príjemne. Vyhľadáva krásu a estetiku, aby sa cítil príjemne. Mnohokrát o tom ani nevie. Dizajn má skrátka význam pre našu psychickú spokojnosť.. Všetko sa odohráva pre pud sebazáchovy. Je to boj o prežitie. Človek je tvor, dá sa povedať, sebecký. Akokoľvek koná, koná pre seba a pre svoje uspokojenie. Preto sú krása a umenie dôležité. Preto je dôležitý aj dizajn.

Tento článok bol inšpirovaný našou prezentáciou pre potreby tlačovej konferencie Philips LightStyle. Stiahnite si kompletný text k našej prezentácii TU.
